História - Obec Červenica pri Sabinove

Prejsť na obsah

Hlavná ponuka:

História

Obec

Trocha histórie

Vlajka obce

Prvá písomná zmienka

Najstaršia priama a spoľahlivá správa o Červenici je z roku 1278. Vznikla pri darovaní územného majetku Ladislavom IV. Tekulovcom a Budunovmu synovi Andrejovi, ktorý daroval viaceré dediny za zásekmi vedľa Červenice "Verusalma".

Existuje aj písomná správa o Červenici z roku 1248. Je to listina, týkajúca sa územia za zásekmi v Šariši, ale táto listina je falzifikát, ktorý vznikol až v osemdesiatych rokoch 13. storočia a z roku 1288 sa zachoval jeho najstarší odpis jágerskou kapitulou. V osemdesiatych rokoch 13. storočia vznikli spory o Červenicu, pričom donačné listiny z roku 1285 - 1288 sú o nej protirečivé.

 

Vývoj názvu obce

Červenica patrí k skupine starších slovenských dedín, jestvujúcich pred 11. storočím. Je pravdepodobné, že hradisko južne od Jakubovej Vole patrilo obyvateľom tejto dediny pred 11. storočím. Pre dnešnú dedinu Červenicu pri rieke Toryse, kde boli už v 12. storočí pohraničné prekážky a stráže uhorského štátu, sa uvádza maďarský názov Veresalma, teda v preklade názov znie Červená Jabloň. Slováci časom prebrali iba prvú časť názvu a v takej podobe sa uchoval názov až dodnes. Názov obce Červenica sa postupne menil počas historického vývoja, ako to môžeme vidieť v jednotlivých písomných zmienkach:

1278 - Veressalma - prvá písomná zmienka

1285 - terra (majetok, zem) Veresalma, terra Werusalma
1288 - terra Verusalma, Weresalma
1302 - Verusalma
1315 - Werusalmafolua, Verusalmafalua
1322 - villa Wrusalma
1563 - Cherwenycze
1786 - Čerwenicza
1808 - Jablonov, Cžerwenica
1960 - Červenica pri Sabinove
maďarský názov Vorosalma.

 

Vlastníci majetkov obce

Červenica bola od 60. až začiatku 70. rokov 13. storočia vo vlastníctve šľachtica Čiža "Czyze-Cyze", na základe donácie kráľa Štefana V. Číž bol nesporne slovanského pôvodu a jeho predkovia, starší vlastníci Červenice. Z toho vyplýva, že dedina jestvovala už pred polovicou 13. storočia. Čižov syn Štefan sa sťažoval pred kráľom Ladislavom IV., že sa iní šľachtici usilujú získať červenický majetok. V roku 1285 Ladislav IV. potvrdil Štefanovi, synovi Číža, držbu Červenice, ktorú Štefan V. daroval jeho otcovi. Čížov syn Štefan bol však pre neustále znepokojovanie v držbe Červenice nútený v roku 1287 svoj majetok predať Detrikovým synom za 100 hrivien striebra majiteľom Kamenice a Tekulovcom. Ďalšia časť majetku Číža a jeho synov v Červenici sa v roku 1288 dostala do vlastníctva abovského župana Juraja, syna Petra. V roku 1296 získali synovia Rikolfa, Kokoš a Ján, od synov Detrika výmenou za majetok Gibart v Abovskej župe mjajetkové podiely panstiev Kamenice a Červenice. Koncom zimy v roku 1306 si synovia už nebohého Rikolfa zo Spiša podelili majetky. Rikolf, posledný z jeho synov, ako svoj vlastnícky podiel na šarišských dedičných majetkoch dostal okrem iných majetkov aj dedinu Červenicu.

Z roku 1345 je zaznamenaný spor o hranice červenického chotára medzi rodinou Tarcajovou a augustiánmi z Veľkého Šariša. Rodina Fogasová je novým vlastníkom dediny v roku 1427. Kráľ Matej v darovacej listine z 25.7.1468 dáva Tomášovi Tarcajovi okrem iných majetkov aj Červenicu. Od roku 1558 Červenicu vlastnili Dežefiovci. Od začiatku 18. storočia vlastníkom červenických majetkov sa stáva Tomáš Dežefi, ktorý začal neskôr nosiť meno Sirmaj. Neskôr tu mali časť majetku Péčiovci a v 19. storočí Dobaj. Po prvej svetovej vojne bola parcelácia. Dobaj si ponechal 250 jutár a ostatné pozemky rozpredal. V roku 1919 obyvatelia Červenice odkúpili Mihaľku. Ostatnú časť Dobajovho majetku kúpil Ján Kobulský a Ján Fecko. Majiteľmi boli až do poštátnenia (1948), kedy bol zriadený štátny majetok.

Obecný erb

3. 2. 2018
Návrat na obsah | Návrat do hlavnej ponuky